Druhý môj post o tom ako chodím do školy s mojim mega veľkým a ťažkým notebookom. V prvom rade vás chcem zoznámiť s mojou handmade taškou ktorú som vyrobila spolu s mamkou. Keďže mám neprirodzene veľký "notas" a chcela som ho ošatiť niečím originálnym tak sme vyrobili tašku a´la NEWYORK times. Aby nebola fádna tak som si ju dozdobila brošňou.
Keďže je jeseň a počasie sa mení z krásnych dlhých slnečnými lúčmi zahalených dní na krátke, čoraz chladnejšie a kratšie dni. Na mnoho z nás to pôsobí priam depimujúco. Aj na mňa to za posledné dni doliahlo, bola som vo fáze keď som len sedela a myslela si, že som neschopná a nič nedokážem. Vtedy mi niečo v mojom vnútri dalo vnuknutie aby som zavolala osobe mne najbližšej a počas rozprávania mi iba povedala, že: "Každý kráľ bol raz plačúce dieťa a každá stavba bola kedysi len "kresbou". Nieje dôležité, kde si dnes, ale kde sa dostanete zajtra." Postavilo ma to späť do života a aj keď vonku 2 deň vkuse prší tak mi to neuberá energiu!
Nenechajte aby vás ovplyvňovalo niečo čo nieje žiivotu dôležité!
Krásny úsmevom zaliaty víkend
Majka:)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára